Tvorba webových stránok a eShopovZaložiť webovú stránkuZaložiť e-shop
aktualizované: 14.12.2014 20:12:44

Sprievodca dejinami...

KLÁŠTORY A KOSTOLY

!!! PageRank ikona zdarma

 

 

 

 


Sakrálne stavby na Slovensku...

 
 
A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V Z
kliknúť
 
 
 
 
 
B
Brzotín - opevnený kostol
Lokalita - obec Brzotín, okres Rožňava, Košický kraj
 
- ide o starší z dvoch kostolov v Brzotíne, ktorý patrí reformovanej kresťanskej cirkvi. Pôvodne bol zasvätený Panne Márii. Dlho sa predpokladalo, že ide o ranogotickú stavbu pochádzajúcu z obdobia druhej polovice 13. storočia.  Ale výskum počas rekonštrukcie v roku 2004 boli odkryté na južnej strane kostola románske okná.  Na južnej strane lode sa našli aj dva vstupy. Po pôvodnom románskom vstupe v tehlovom murive zostal už len zamurovaný otvor, bližšie k presbytériu bol objavený jednoduchý gotický vstup. Prestavaný bol v roku 1420 a ešte koncom 15. storočia. V roku 1723 bol opäť prestavaný a rozširený o bočnú loď. Tento kostol je obohnaný hrubým obranným kamenným múrom so strieľňami. V roku 1806 pristavali menšiu arkádavú predsieň. Kostolík má zriedkavé základy z tehál, rovnaké ako neďaleká rotunda v Šiveticiach. Tvorí ich 7 až 8 radov tehál kladených na šírku spájaných vrstvou ílu.  V roku 1830 bola postavený vchod do rodovej hrobky Hámosovcov. V roku 1857 boli inštalované nové zvony, ktoré vznikli pretavením zo starých známym lučeneckým zvonolejárom J. Heidenbergom. Interiér kostola je pomerne bohato zariadený. Nájdeme tu  renesančno-barokový kalich z roku 1631. Baroková oltárna prikrývka z červeného hodvábu je z roku 1695. Súčasťou opevneného areálu je aj samostatne stojaca krypta rodiny Mariássyovcov. Rekonštrukcia kostola ešte stále nie je úplne ukončená, ale aj napriek tomu sa tu konajú bohoslužby v maďarskom jazyku. Archeologický výskum okrem iného objavil zvyšky základov gotickej kostnice alebo hrobky pristavanej k murivu lode a veže.
 
 
 
 
 
 
Bzovík - opevnený kláštor
Lokalita - obec Bzovík, okres Krupina, kraj Banskobystrický
 
- kláštor v Bzovíku vznikol pravdepodobne v prvej polovici 12. storočia. Prvými obyvateľmi boli benediktíni, ktorí zasvätili kláštor prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu komes Lamper. K dvojvežovému kostolu postupne pribudla po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia niekoľkokrát stali terčom útokov. Objekt niekoľkokrát vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali. Do centra pozornosti sa kláštor dostal po bitke pri Moháči. Jeho majiteľom bol v uvedenou období jeden z oligarchov stredného Slovenska - Žigmund Balaša, príslušník rodiny, ktorá sa neskôr "preslávila" nielen v majetkových sporoch medzi šľachtou, ale najmä bezohľadnou krutosťou voči poddaným. Žigmund vyhnal z kláštora rehoľníkov a hneď nato v roku 1530 začal kláštor prestavovať na kaštieľ obohnaný mohutným opevnením. Múry dostali mohutné striľlne a vnútorné ochodze. K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty. V roku 1620 hrad vyhorel, koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli Thokoliho povstalci. Ďalšie obdobie už spelo k jeho zániku. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi počas komunistického režimu. V 60-tych rokoch 20. storočia sa pristúpilo k čiastočnej rekonštrukcii objektu.

 


 

 

C - Č

Čachtice - opevnený kostol
Lokalita - Čachtice, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj
 
- most a vysoký kamenný múr, ktorý obkolesujú kostol v Čachticiach pôsobia skôr ako pevnosť než gotický chrám. Bol postavený okolo roku 1390 vojvodom Ctiborom I. a zasvätený sv. Ladislavovy. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo 7 oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má 4 podlažia. V roku 1756 v nej bolo 6 zvonov. Na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala 4 a v súčasnosti je vo veži 5 zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov. Oba cirkevné objekty stoja v kamennej pevnosti so strieľňami. Iste dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes – 1496, Medzihorská brána bola renovovaná v roku 1594. Pozoruhodný je kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku 1697.
 
 
 
 
Čerín - opevnený kostol
Lokalita - Čerín, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj
 
- tento kostol pochádza zo začiatku 14. storočia. Dal ho postaviť Pavol z Krtíša v doline potoka Zolná. Typologicky sa zhoduje s okolitými sakrálnymi stavbami v Ponikách a Hornej Mičinej z rovnakého obdobia. Menšie stavebné úpravy na kostole prebehli v období 15. storočia. Na začiatku 16. storočia bol v lodi kostola osadený maľovaný strop. Počas renesancie bola vybudovaná drevená zvonica, ktorá bola prednedávnom obnovená. V chráme sa nachádza barokový oltár, datovaný do roku 1744. Drevený gotický oltár z roku 1483 so vzácnymi tabuľovými obrazmi previezli v roku 1885 do Budapešti. Vznikol v dielni Majstra z Kremnice. Kostol bol počas druhej svetovej vojny dosť poškodený, zasiahla ho minometná paľba a utrpeli hlavne fresky na južnej stene presbytéria. Dnes už stratené fresky je vidieť ešte na starých fotkách urobených pred vojnou. Maľby prvýkrát reštauroval P. J. Kern v rokoch 1929 - 31. Celkové reštaurovanie malieb bolo dokončené až v roku 1975. V roku 2007 bola obnovená drevená empora v lodi kostola. Stavba patrí do radu vidieckych ranogotických kostolov, ktoré boli vystavané okolo roku 1300 v oblasti medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Patria sem okrem spomenutých stavieb v Ponikách a Hornej Mičinej aj kostoly v Očovej a Tŕní, pričom do tohto obdobia datujeme aj prestavbu kostolíka v Zolnej. Na severnej stene v lodi kostola sa nachádza pôvodný konsekračný kríž ešte z čias výstavby kostola.  Najväčšou vzácnosťou kostolíka sú jeho gotické nástenné maľby v interiéri, ktoré pochádzajú zo štyroch časových období.  Kostol patrí čerínskej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je udržiavaný a v pomerne dobrom stave. V roku 2009 sa začalo s opravou strechy, na ktorej treba vymeniť šindle. Navštívili sme ho v apríli 2011. Virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk.
 
 
 
 
 
 
Červený kláštor - opevnený kláštor
Lokalita - obec Červený Kláštor, okres Kežmarok, kraj Prešovský
 
- prvý kartuziánsky kláštor na Spiši bol postavený v roku 1305 na Kláštorisku pri Letanovciach. Neskôr, keď kartuziáni získali darom obec Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali v roku 1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor (názov dostal podľa červenej krytiny použitej na návrh prvého priora kláštora Jána na streche kláštora). Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady (právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva). V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. V roku 1543 vyplienil kláštor na Kláštorisku lúpežný rytier Matej Bašo. Najprv sa mnísi presťahovali do Červeného kláštora, ale po jeho vyplienení vojakmi z neďalekého hradu Dunajec (Nedeca) v roku1545 mnísi opustili aj Červený kláštor. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. bol v roku 1563 kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor  kamaldulským kláštorom. Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín). Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775. V roku 1782 bol kamaldulský kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II zrušený. Až v roku 1820 daroval František I. Habsburský kláštor gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Napriek tomu kláštor pre nedostatok prostriedkov na obnovu i naďalej upadal. Areál kláštora bol v roku 1945 už úplnou zrúcaninou, najmä po zničujúcom požiari v roku 1907 a po druhej svetovej vojne. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície, reštaurácie a ubytovne. Muzeálna expozícia tu bola sprístupnená v roku 1993.
 
 

 

 
 
 
D
Divín - opevnený kostol
Lokalita - Divín, okres Lučenec, Babskobystrický kraj
 
Kostol v Divíne bol v priebehu svojej histórie trikrát zničený. Najprv Tatármi po ich vpáde do Uhorska v roku 1241, potom husitmi a a nakoniec v roku 1554 Turkami. Kostol bol pôvodne jednoloďový. Presbytérium malo jedno klenbové pole s krížovou klenbou a záverečné pole s piatimi rebrami, čo potvrdzuje dispozíciu zo 14. storočia. K presbytériu patrila pôvodne obdĺžniková loď pravdepodbne bez klenieb a bez veže. Renesančná prestavba kostol zväčšila. Neskôr pri opravách sa už spomína kostol s presbytériom a s pristavanými bočnými loďami a s predstavanou predsienkou a dvoma vežami na štítovom priečelí. Vysoké veže sú zakončené barokovými baňami. Prestavba v roku 1909 kostol podstatne zmenila. Boli strhnuté klenby v presbytériu a v lodi a kostol bol podstatne rozšírený. V pôvodnom stave ostali len sakristia, veže a predsieň. Kostol potom prešiel drobnými úpravami, kotré na exteriéri nezanechali výrazné stopy. V roku 1979 bol prefasádovaný. Hlavná loď je zaklenutá valenou klenbou. Zariadenie kostola - tri nové oltáre, kazateľnica a organ, je z roku 1909. Zo starého inventára sa zachovala už len baroková voľná kópia Immaculaty gotického typu. Výmaľba je z roku 1915. V roku 1920 bola zakúpená ešte krížová cesta. V roku 1942 bol kostol vydláždený, čím sa zakryl vchod do krypty. Boli zamurované bočné vchody do kostola avystavané dolné aj horné schody. Neskoršie úpravy v interiéry nezmenili podstatne jeho vzhľad. Kostol je po spomínaných úpravách zachovalý a využíva sa na bohoslužby pre ľudí z okolia prakticky denne.
 
 
 

 

 
 
H
Haluzice - opevnený kostol
Lokalita - Haluzice, okres Nové Mesto nad Váhom
 
Bol postavený pravdepodobne niekedy v prvej štvrtine 13. storočia. Z roku 1299 sa nám o ňom zachovala prvá písomná zmienka. Istý čas patril aj do majetku Matúša Čáka Trenčianskeho. Začiatkom 16. storočia bolauskutočnená rekonštrukcia, počas ktorej bola predĺžená loď smerom na západ a okná na južnej strane lode boli zväčšené Vytvorený bol aj nový vchod na západnom priečelí, pôvodný južný portál bol zamurovaný. V tomto období bola stavba aj opevnená. V období rokov 1540 až 1620 a ešte krátko začiatkom 18. storočia počas povstania Františka II. Rákociho využívali kostol protestanti na svoje bohoslužby. Katolíkom bol vrátený v roku 1708 a následne slúžil ako farský kostol. V roku 1810 v ňom cirkev definitívne zakázala slúženie omší, pričom dôvodom bol schátralý stav. Rekonštrukčné práce prebehli až v roku 1968. Podarilo sa tak zachrániť obvodové murivo v prakticky pôvodnej výške. Severne od kostolíka, hneď za pevnostným múrom klesá terén do asi kilometer dlhej Haluzickej tiesňavy. Jej postupné rozširovanie ohrozuje opevnenie. Stavba ponúka nezvyčajný pohľad na konchu apsidy zvrchu. Virtuálnu prehliadku kostolíka nájdete na www.virtualtravel.sk.
 
 
 
 
Hronský Beňadik - opevnený kláštor
Lokalita - Hronský Beňadik, okres Žarnovica, Banskobystrický kraj
 
 - predpokladá sa, že kláštor existoval už v roku 1075. O dôležitosti tohto miesta hovorí skutočnosť, že kláštor bol úradným miestom. Tu ľudia mohli overovať listiny, deponovať cennosti. Okrem toho sa tu vydávali knihy, riešili majetkové spory. Takúto úlohu plnilo opátstvo až do konca feudalizmu. Do ďalších dejín kláštora zasiahli vojnové udalosti, ktoré sa odohrali pri ohrození Turkami. V 16. storočí bola rehoľná komunita prepustená a kláštor sa stal vojenskou pevnosťou. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Kláštor ako pevnosť zotrval až do konca tureckých nájazdov. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. V roku 1950 sa kláštor stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska. V 1970 bolo opátstvo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
 
 
 
 
 
Hrušov
Lokalita - Hrušov, okres Rožňava, Košický kraj
 
Kostolík bol postavený už možno niekedy koncom 13. storočia v neskororománskom slohu. Mohlo sa tak stať po zániku románskeho kostolíka na mieste dnešnej gotickej kaplnky vo vinohradoch. Mal podobu jednoloďovej stavby so svätyňou neznámej podoby, ktorú v 14. storočí nahradilo súčasné polygonálne presbytérium zaklenuté rebrovou krížovou klenbou. Statiku stavby spevnili nárožné oporné piliere. Počas reformácie kostolík istý čas (17. storočie) využívali kalvíni, v prvej tretine 18. storočia však už opäť patril katolíkom. Podľa nápisu na drevenej tribúne bol podľa všetkého v roku 1763 objekt barokizovaný, čo sa dotklo okrem iného aj okien, ktoré stratili gotickú podobu. Obnovené bolo aj vnútorné vybavenie chrámu. V roku 1936 bol kostolík po dlhej dobre renovovaný. Opravené boli fasády a vymaľovaný interiér. Zrejme vtedy dostala stavba plechovú strechu. Ďalšia obnova sa realizovala v 70. rokoch minulého storočia, kedy boli opäť riešené vonkajšie fasády a odkrytý južný portál románskeho tvaru. Je možné, že omietky boli obité aj v interiéri. Sondážny prieskum v roku 2005 neobjavil žiadne staršie vrstvy. Kostolík predstavuje tak trocha tajomnú stavbu starobylého vzhľadu, ktorej vznik je stále nejasný. Zachoval sa vo vzácne pôvodnej stredovekej podobe bez neskorších prístavieb sakristie, veže či ďalších priestorov. Nemá dokonca ani murovanú klenbu v lodi, iba drevený rovný strop. Oficiálne je kostolík datovaný do 14. storočia, jeho dispozícia stavby však naznačuje, že mohol mať zložitejší stavebný vývoj. Gotické presbytérium sa totiž na loď pripája asymetricky. Na južnej strane nie je medzi nimi žiadne odsadenie, na severnej strane iba minimálne. To naznačuje možnosť, že existovala staršia svätyňa, ktorú dnešné presbytérium len nahradilo. Nad obcou vo vinohradoch stojí gotická kaplnka, pri ktorej boli objavené základy zrejme románskeho kostolíka. 
 
 
 

 

 
 
 
 
K
Košice - Dóm sv. Alžbety
Lokalita - centrum mesta Košice, okres Košice I, Košický kraj
 
- prvá písomná zmienka o Košiciach z roku 1230. Je spojeá s údajom o existencii farského kostola. Podľa historických údajov dnešný kostol je postavený na mieste staršieho objektu, ktorý bol tiež zasvätený sv. Alžbete. Spomínaný starší kostol roku 1378 vyhorel a po požiari bol iba provizórne opravený a naďalej užívaný. V tomto období jeho veľkosť už nevyhovovala prosperujúcemu a rozvíjajúcemu sa mestu, preto sa prikročilo k stavbe nového chrámu. Presný dátum výstavby nového kostola nie je známy. Zo známych údajov sa dá však usúdiť, že so stavbou nového kostola začali okolo roku 1380. Prvá stavebná dieľňa pracovala na objekte asi od roku 1420. Tretia etapa výstavby dómu pokračovala v čase vlády kráľa Mateja. Dóm bol roku 1491 pri obliehaní Košíc počas sporov o uhorský trón veľmi poškodený. Podľa archívnych údajov jeho opravu zverili staviteľovi Mikulášovi Kompholzovi. On dokončil aj stavbu preslytéria. Košický dóm je mimoriadne hodnotná stavba s výnimočne riešenými gotickými portálmi s plastickou výzdobou. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál. Výstavba dómu bola úzko spojená so životom mesta a tak aj jeho ďalšie osudy sa dómu bezprostredne dotýkali. Necelých 50 rokov od ukončenia výstavby dómu, roku 1556 vyhorelo takmer celé mesto. Pri oprave v rokoch 1877 – 1896 mal dozor Franz Schnidt – reštaurátor viedenského Dómu sv. Štefana. Mnohé výtvarné pamiatky sa dodnes nezachovali, niektoré z nich zničili požiare, niektoré boli odstránené alebo boli nahradené. Napriek tomu architektúra katedrály skrýva vo svojom interiéri vzácny komplex výtvarných pamiatok. Južne od Dómu sa nachádza Kaplnka sv. Michala, druhá najstaršia sakrálna pamiatka v meste.
 
 
 
 
 
Krupina - opevnený kostol
Lokalita - Krupina, okres Krupina, Banskobystrický kraj
 
Románska trojloďová bazilika postavená nemeckými kolonistami na začiatku 13. storočia. Podobné kostoly stavala banskoštiavnická stavebná huta aj v neďalekých obciach: Sebechleby, Hontianske Nemce, Dobrá Niva. Krupinský kostol bol rekonštruovaný v gotickom štýle začiatkom 15. storočia, kedy vzniklo nové presbytérium a kaplnka. V polovici 15. storočia bol kostol opevnený štyrmi nárožnými baštami, ktoré postavili vojská Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1676 kostol vyhorel a v rokoch 1699 – 1711 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Vznikli nové krížové klenby a v interiéri boli vybudované nové oltáre. Neskôr ku kostolu pribudli barokové predsiene a celá fasáda bola zjednotená. Ku kostolu pristavili barokovú faru. Súčasná budova je z roku 1942. Kostol niekoľkokrát vyhorel a posledná veľká rekonštrukcia prebehla v rokoch 1925 – 1926. Vtedy bola zrútená apsida uzavierajúca severnú loď, zrekonštruovaný hlavný oltár, zrútené krypty pod oltármi a vznikla nová monumentálna maľba nad víťazným oblúkom od ak. mal. Eleméra Dedinského.  
V blízkosti Kostola Panny Márie niektorí autori predpokladali výskyt karnera – rovnako ako v Banskej Štiavnici a Kremnici – i v Krupine. Podľa najnovších umeleckohistorických výskumov (M. Lukáč – M. Šimkovic) možno objekt pivnice vedľa Husitskej bašty v podzemí, spomínanej roku 1444, hodnotiť ako zvyšky stredovekého ranogotického karnera. Je to centrálna stavba štvorcového pôdorysu. Dnes nadzemná časť karnerovej kaplnky nejestvuje. Gotická klenba dosadá na stredový pilier štvorcového pôdorysu s ústupkami, pričom klenbové pásy sú obložené hrubými kamennými platňami, bez zjavnej známky umeleckoremeselnej výzdoby či profilácie. 
Okrem tejto stavby existoval v Krupine starší, dnes zaniknutý Kostol sv. Petra, ktorý bol objavený v rokoch 1993–1994 pri archeologickom výskume v lokalite Na Petre. Postavili ho okolo polovice 12. storočia pravdepodobne na staršej profánnej (svetskej) stavbe (alebo v jej bezprostrednej blízkosti) datovanej do 10. – 11. storočia. V 14. storočí prešiel gotickou prestavbou. Románske presbytérium bolo nahradené novým, ktoré sa smerom k uzáveru kónicky zužovalo. Kostol slúžil najmä slovenským veriacim pravdepodobne až do začiatku 17. storočia. Archeologické nálezisko po skončení výskumu majiteľ pozemku zasypal.
 
 
 

 

 

 
 
P
Prešov - Konkatedrála sv. Mikuláša
Lokalita - centrum mesta Prešov, okres Prešov, Prešovský kraj
 
- kostol začali stavať po roku 1347 na mieste staršej stavby. Z tejto najstaršej stavby sa dnes zachovali konzoly na prednej strane triumfálneho oblúka. Severný portál s kružbovým panelom tzv. mäkkého slohu vytesali okolo roku 1400. Požiar v roku 1418 stavbu načas zdržal, ale v rokoch 1420-1440 pokračovali v stavbe zaklenutím severného presbytéria dvoma poľami štvorramennej hviezdicovitej klenby. Okolo roku 1440 stál celý triumfálny oblúk, ktorý zvýšili pred rokom 1489, keď zároveň predĺžili stredné presbytérium a zaklenuli ho sieťovou, hviezdicovo ukončenou klenbou. Po požiaroch v rokoch 1624 a 1710 nasledovali ďalšie prestavby objektu. Veža kostola bola v rokoch 1903 až 1904 regotizovaná. V 50-tych rokoch 20. storočia bol kostol upravený - nová travertínová dlažba, krížová cesta, vitráže. Posledná radikálna prstavba je z rokov 1982 až 1989. Svojimi rozmermi je druhým najväčším halovým chrámom v Slovenskej republike. V roku 2008 bol Dóm sv. Mikuláša povýšený na konkatedrálu.
 
 
 
TOPlist

 

TOPlist